Ing. Rastislav Kokavec

investor a majiteľ RKS Brezno
majiteľ reštaurácie ELF, Brezno a apartmánového domu Tále

Iterview s redaktorom časopisu „STŘECHY,FASÁDY,IZOLACE p. Krmáškom - 13.1.2009

p. Krmášek: „Čo môžete povedať na Metrotile?“
p. Kokavec: „Vážime si ju pre dlhú trvácnosť a pre estetický vzhľad, tu v okolí zatiaľ nebola, sme prvé lastovičky v tejto oblasti, tá trvácnosť, estetika a aj účelovosť, je ľahká na tie krovy netreba predimenzovať drevené konštrukcie alebo oceľové.
p. Krmášek: „To je celé novostavba alebo to je rekonštrukcia? Išlo o ten krov?“
p. Kokavec: „To je novostavba. Čo sa týka krovu, tak o čo je drahšia krytina, tak získate na cene krovu. Tento objekt stojí už tretí rok. Zatiaľ sme spokojný. Aj z estetického hľadiska, dobre to zapadlo do prírody, aj do historického centra. Je to na báze škridly, tak je to dobré.“
p. Krmášek: „Máte viac stavieb?“
p. Kokavec: „Áno máme viac stavieb, aj v centre nám treba objekty prekrývať, aj v budúcnosti to budeme prekrývať touto krytinou. Zatiaľ sme to použili na tieto dva apartmány.“
p. Penxová: „Objekty, ktoré máte v centre sú historické pamiatky?“
p. Kokavec: „Áno sú historické, teraz to rekonštruujeme, krytina ešte nie je v štádiu, žeby sa musela meniť, je tam pozinkovaný plech, ale potom o dva – tri roky tam dáme Metrotile. Do centra sa hodí a krovy na starých budovách nie sú v takom stave, aby sme tam dávali Bramac, alebo nejakú inú ťažkú krytinu. Aj tá životnosť nás k tomu vedie, ak je to pravda, tých 80 rokov.“
Bc. Kapral: „Máme zákazníka, ktorý použil na svoj dom v Ždiari našu krytinu a on sa vyjadril, že jeho nemusí nikto presviedčať o kvalite, lebo on  je strojár, tak vie, že kvalitu, ktorú prináša na tejto krytine aluzinok na oceľovom jadre, tak o tom ho nemusí nikto presviedčať. To je vlastne potvrdenie toho, čo sme si tu teraz povedali.“
p. Kokavec: „Ale to jadro je pozinkovaný plech?“
Bc. Kapral: „To je oceľový plech a na tom je aluzinok.“
p. Kokavec: „Keďže pozinkovaný plech nám tu vydržal 80 rokov, tak určite Vaša krytina  vydrží viac. A vydrží viac ako niektoré novodobé škridle, ktoré nie sú tak kvalitne urobené ako niekedy, keď vydržali aj dvesto rokov.“
p. Krmášek: „Hlina v hutiach sa niekedy zachovala aj sedem rokov.“
p. Kokavec: „Jedinú nevýhodu má táto krytina, že je z nej veľký odpad. Na sedlovú strechu je dobrá, lebo tam nie je odpad, ale tam kde sú úžľabia, vikiere, tak tam je veľa odpadu.“
p. Krmášek: „Ale pri veľkoplošnej krytine je podstatne väčší odpad.“
p. Penxová: „Ako ste sa dozvedeli o krytine Metrotile?“
p. Kokavec: „Na internete.“
p. Penxová: „Takže tak ako väčšina ľudí, že ste hľadali, aké sú možnosti.“
p. Kokavec: „Áno, cez internet sme to našli.“
p. Krmášek: „Nedal ste sa zmiasť, tým že väčšina ľudí, keď vidí Metrotile na streche, tak si myslí že je to pálená krytina?“
p. Kokavec: „Ja som túto krytinu predtým nevidel, až neskôr som sa bol pozrieť na kaštieľ v Hronseku. Už sú u nás aj ďalší záujemcovia, ktorým sa páči Vaša krytina, napr. pani doktorka na Mýte si ju brala, potom sú ďalší, ktorí sa boli u nás na ňu pozrieť, už sa to rozšíri.“
p. Krmášek: „Vy ste ich vlastne inšpiroval.“
p. Penxová: „Čo Vás najviac presvedčilo o tom, aby ste sa rozhodol pre túto krytinu? Technická stránka alebo estetická?“
p. Kokavec: „Skôr tá estetická stránka na tejto stavbe. A tiež aj tá technická stránka, aby váha strechy nebola zbytočne veľká.“
p. Penxová: „A u tých ľudí, ktorí sa inšpirovali u Vás?“
p. Kokavec: „Tiež tá estetická stránka. A vysvetlil som im, že to má trvácnosť, keď si človek prečíta, že je tam ten náter, tá hliníková fólia, že by to malo vydržať.“
p. Krmášek: „ .............. vyzerá ako stará krytina.“
p. Kokavec: „Povedzme ten alpský Bramac. Práve tu na tejto stavbe hore sme dávali Bramac a popraskalo to veľa krát, aj v úžľabiach to praskalo a nadvyhovalo. Riešili sme to širšími úžľabiami.“
p. Krmášek: „Teraz sa opýtam z pohľadu Vás ako investora, som prekvapený, toto je stavba s mnohými detailmi, čo je Vašim účelom, hľadíte skôr na detail alebo na čo hľadíte najviac?“
p. Kokavec: „To bolo tak, že toto bol projekt pre Európsku Úniu, takže museli sme to urobiť v tomto štýle, aby to malo nádych rozprávky. Apartmány sme vyčačkali a ľuďom sa to páči, to ich inšpiruje k tomu, aby si kupovali ďalšie, ktoré robíme v tomto štýle. Je to náročná stavba. Vyzerá to ako hotel, ale je to apartmánový hotel.“
p. Krmášek: „Prečo ste vybrali práve tento štýl, je veľmi náročný, pretože človek sa snaží postaviť všetko rýchle, takže prečo je ten štýl taký náročný.“
p. Kokavec: „Ľudia sem chodia, lebo je to pekné. Tých bežných podnikov je dosť, ale keď urobíte niečo výnimočné, tak ľuďom sa to páči a chodia tu. Chodia tu zahraniční návštevníci a páči sa im tu. Je tu aj dobrá energia, veľa zelene, veľa slniečka.“
p. Penxová: „Na tento štýl reštaurácie máte urobené aj apartmány?“
p. Kokavec: „Apartmány sú urobené na alpský štýl, tie alpské strechy sú účelovejšie, sneh ostáva na streche, a tejto streche nie sú vikiere, čo je dobré.“
p. Krmášek: „Nezaskočila Vás teraz táto finančná kríza, že budete mať možno menej zákazníkov?“
p. Kokavec: „No áno, to čakáme, v reštaurácii sa to už začína, apartmány sme predali za dva mesiace, ale teraz to stagnuje.“
p. Krmášek: „Myslíte, že budete musieť v tomto období svoje aktivity nejako obmedziť alebo zľaviť zo svojich plánov?“
p. Kokavec: „Zastaviť to nechceme, lebo stavby sú rozostavané a musíme to dokončiť, budeme však znižovať ceny, bude menšia marža.“
p. Krmášek: „.............
p. Kokavec: „Veríme tomu, že sa to rozbehne. Pekné sa vždy predá. Číňania majú záujem o apartmány alebo o celý hotel. V Číne nie je kríza. Slovensko je dobre vykreslené vo svete. Tá druhá stavba má ešte lepší pozemok, priamo v lese. Máme takú predstavu, že stredisko Mýto Bystrá bude ako také malé mestečko v rakúskych Alpách, ktoré bude žiť naplno, zábavy, reštaurácie, diskotéky, herne a  uvažuje sa o Aquaparku a Chopok bude prepojený sever – juh, takže tu bude najdlhšia lyžovačka.“
Bc. Kaprál: „Aká je reakcia ľudí, ktorí tam bývajú, ako sú spokojní so svojou investíciou, ktorú spravili, mne sa veľmi páči táto stavba.“
p. Kokavec: „Ľudia sú veľmi spokojní, poslali nám aj ďakovné listy, na 99 % sú spokojní, 1 % sa vždy nájde, ale väčšina sú veľmi spokojní.
p. Penxová: „Sú tu aj ľudia, ktorí tu bývajú celoročne?“
p. Kokavec: „Ani nie. Možno ich bude len zopár. Väčšinou sú to vysoko postavení ľudia, možno tam bude raz za pol roka, chcú to aj prenajímať, sú to ľudia, ktorí obišli celý svet, žijú a pracujú v zahraničí a veľmi si vážia a cenia tú stavbu, prišiel jeden, ktorí žije a pôsobí v Paríži a povedal, že takú stavbu nevidel, ďalší povedal, že excelentné a chodia nám e-maily, v ktorých nám vyslovene ďakujú, že je to nádherné. Sú to ľudia, čo pochodili celý svet.“
Bc. Kapral: „Takže sú to ľudia, ktorí tu nachádzajú takú oázu a dopĺňajú tu energiu.“
p. Kokavec: „Je tu golfové ihrisko najkrajšie v strednej Európe. Ľudia to tu nazvali ozónové údolie, všetci chcú prísť na oddych.“
p. Krmášek: „Môžem tu aj napríklad prespať, i keď tu nevlastním apartmám?“
p. Kokavec: „Áno, majitelia to prenajímajú, takže sa tu dá kedykoľvek prenocovať.“
Bc. Kapral: „Predpokladám, že ste mali aj špeciálny prístup ku svojim zákazníkom, stavba apartmánov sa asi prispôsobovala charakteru daného človeka, ktorý si ten apartmán kúpil, vy ste sa prispôsobovali ich požiadavkám?“
p. Kokavec: „V niektorých prípadoch áno, no väčšinou boli s návrhom spokojní. Veľmi si vážia to, že sme rodinná firma, ktorá im ide maximálne v ústrety.“
p. Krmášek: „Mali ste jedného architekta a jedného projektanta?“
p. Kokavec: „Mali sme jedného, ale najväčší architekt je môj syn, ktorý to navrhol, nakreslil a dal to architektovi prekresliť. Náš syn má vzťah ku kameňu a k drevu, to sú jeho materiály, on si všetko navrhol. Vychádzali sme z rakúskej architektúry, lebo slovenská architektúra je pekná v malých budovách, v dreveničkách, ale vo veľkých stavbách sme nemali také vzory, aj vo Vysokých Tatrách, keď sa v minulosti stavalo, tak tam boli rakúske a maďarské prvky, nebola to vyslovene slovenská architektúra na väčších stavbách.“
Bc. Kapral: „Ako chystáte ďalej podporiť tento areál, nejaké služby, nejakú pridanú hodnotu k tomu, čo ste tu postavili?“
p. Kokavec: „Je tu koliba, bude tu športová hala – tenisové kurty kryté, sqash, wellness - bazén.“
Bc. Kapral: „Vašim záujmom je vytvoriť centrum, kde človek príde a bude si môcť oddýchnuť.“
p. Kokavec: „Presne tak a nebude sa musieť odtiaľ pohnúť, budú tu všetky služby, bude tu aj polyfunkčný dom, kde budú obchody – potraviny, textil, športové potreby, všetko bude v tomto areáli. Uvažujeme aj s diskohalou. Služby sa budú dopĺňať. Sú tu napríklad aj rybníky, bude tu amfiteáter.“
p. Krmášek: „Počítate s tým, že Vám prechod na EURO pomôže?“
p. Kokavec: „Tak teraz áno, lebo pri tejto nestabilite by bola koruna veľmi nízka voči EURU. Momentálne to Slovensku pomohlo.“
Bc. Kapral: „Po dokončení celého tohto areálu máte ešte nejakú víziu, že by ste išli do takýchto krásnych projektov?“
p. Kokavec: „Áno, máme rozpracované projekty, aj na Mýte máme pozemky, priamo pri vleku, tam tiež s niečím uvažujeme, ale v inom štýle, malé apartmány do 30 m2, malá kúpelňa, izba, kuchynka, do 1,5 mil.“
Bc. Kapral: „Aký je Váš pohľad na momentálnu situáciu vo vzťahu ku diverzifikácii toho rizika, ktorý je vo vzťahu k plynu, uvažovali ste použiť v apartmánoch alternatívne zdroje energie?“
p. Kokavec: „Tento hotel je na tepelné čerpadlá a druhá alternatíva bola drevená štiepka, ale tepelné čerpadlá sú pohodlnejšie.“
p. Krmášek: „Uvažujete aj o solárnej energii?“
p. Kokavec: „Áno, EÚ ide na to dávať prostriedky, lebo treba šetriť energiu.“
p. Krmášek: „V Čechách sa solárna alebo veterná energia veľmi nepresadzovala.“
p. Kokavec: „V Rakúsku to majú na každom penzióne, na apartmánoch je ťažko o tom uvažovať, lebo tam sú samostatné byty, ale na budove ako je hotel, tak tu sa to dá využiť, napríklad to môžeme pustiť do bazéna, keď sa to prehreje.“